List alebo ihlicie
Tvar, okraj, zubkovanie, postavenie na vetvicke (striedave vs. protistojne).
Atlas je navrhnuty tak, aby sa s nim dalo pracovat v terene aj doma. Najdes tu metodiku rozpoznavania, znaky druhov a prepojenia na konkretne podstranky listnatych, ihlicnatych a ovocnych stromov.
Najspolahlivejsie urcovanie vychadza z viacerych znakov naraz. Jeden znak casto nestaci. Pri nejasnostiach kombinuj list/ihlicie, puky, koru, habitus koruny, stanoviste a plody.
Tvar, okraj, zubkovanie, postavenie na vetvicke (striedave vs. protistojne).
Farba kory, hlbka brázd, tvar konarov, celkova architektura koruny.
Zalude, samary, bobule, siska a ich dozrievanie su casto rozhodujuci znak.
Pri atlasovom urcovani je klucove fotografovat ten isty strom v roznych obdobiach. V zime pomahaju najma puky, kora a silueta koruny, na jar kvety a mlade listy, v lete textury listov a v jeseni farbenie a plody.
Pre rychlu orientaciu su druhy rozdelene do troch skupin:
Ihlicnate stromy casto rozpoznas podla typu ihlicia, dlzky ihlic, usporiadania na vetve a typu sisiek. Listnate skupiny vyzaduju citanie listov, plodov a kory. Ovocne stromy maju navise silne varietne rozdiely, preto je dolezite hodnotit aj habitus rezu, tvar koruny a termin kvitnutia.
V atlasovej praxi je bezne, ze ten isty druh vyzera v marci, juli a novembri velmi odlisne. Preto je uzitocne vytvorit si "fenologicku kartu" pre kazdy pozorovany strom: datum pučania, kvitnutia, tvorby plodov, farbenia listov a opadu.
Dlhodobe zapisovanie pomaha nielen urcovaniu druhu, ale aj sledovaniu vplyvu teploty, sucha a mikroklimy. Takto atlas prestava byt len zoznam a stava sa lokalnou databazou, ktoru vies porovnavat medzi rokmi.
Odporucany postup:
Tato metoda dramaticky skracuje cas urcovania v terene a zlepsuje istotu pri podobnych druhoch. Atlas tak funguje ako "prakticka encyklopedia", nie len pasivne citanie.