Naše lesy

Tatry sú najostrejší príklad výškového členenia lesa na Slovensku. V nižších polohách sa objavujú zmiešané porasty, vyššie dominujú smrečiny a nad nimi kosodrevina. V prirodzených tatranských lesoch má miesto aj limba, smrekovec, jarabina a na vlhších miestach jelša.

Zaujímavosť: kosodrevina nie je ozdoba pod štítmi. Zachytáva sneh, brzdí lavíny, drží pôdu a v prudkých žľaboch funguje ako prirodzená ochranná sieť.

Nízke Tatry sú dlhé, mohutné a lesnícky veľmi pestré. Doliny často nesú jedľovo-bukový charakter, vo vyšších polohách pribúda smrek a na hrebeňoch sa krajina otvára do hôľ. Severné a južné svahy nemajú rovnakú vlhkosť ani teplotu, preto sa mení aj skladba lesa.

Zaujímavosť: Nízke Tatry ukazujú, že horský les nie je len smrek. Prirodzený základ mnohých polôh je zmiešaný: buk, jedľa, smrek, javor a jarabina.

Veľká Fatra má silný bukový rukopis. V dolinách a na svahoch pôsobí les hutne, chladno a hlboko, zatiaľ čo hrebene a horské lúky vytvárajú otvorený kontrast. Práve toto striedanie lesa a lúk dáva Veľkej Fatre jej osobitú tvár.

Zaujímavosť: lúčne hrebene nie sú len prázdne miesta medzi lesmi. Sú stopou starého využívania krajiny a zároveň priestorom pre druhy viazané na otvorené horské biotopy.

Malá Fatra je menšia rozlohou, ale veľmi pestrá. Prudké svahy, tiesňavy, vápencové bralá, tienisté doliny a slnečné okraje lesa vytvárajú mozaiku podmienok. Preto sa tu na krátkej vzdialenosti mení vlhkosť, teplota aj druhové zloženie.

Zaujímavosť: Rozsutec a tiesňavy nie sú len pekné kulisy pre turistiku. Geológia tu priamo určuje, kde sa drží voda, kde sa láme vietor a ktoré dreviny majú výhodu.

Poloniny patria medzi najtichšie a najprirodzenejšie pôsobiace lesné krajiny Slovenska. Bukové pralesy v Stužici, Havešovej a Rožku sú známe aj vďaka zápisu v UNESCO. Ich hodnota nie je v tom, že by boli „upratané“, ale práve v prirodzenom vývoji.

Zaujímavosť: mŕtve drevo je tu zásobáreň života. Žijú v ňom huby, hmyz, machy a množstvo drobných organizmov, ktoré v bežne „vyčistenom“ lese chýbajú.

Vihorlat je sopečné pohorie s bukovými lesmi, výraznou vodou a osobitou východoslovenskou atmosférou. Morské oko je známe jazero, ale dôležitý je celý lesný rámec okolo neho: svahy, pôda, voda a staré bukové porasty.

Zaujímavosť: Vihorlatský prales patrí k lokalitám európskej siete starých bukových lesov UNESCO. Je to jeden z dôkazov, že aj na východe Slovenska máme lesy svetového významu.

Krasové oblasti majú úplne inú logiku než vlhké horské doliny. Voda často mizne pod zem, pôda býva plytšia a stromy musia zvládať suchšie aj kamenistejšie podmienky. Striedajú sa tu bučiny, dubiny, skalné lesy a otvorené planiny.

Zaujímavosť: v krasovej krajine je les spojený s jaskyňami a podzemnou vodou viac, než vidno na prvý pohľad. Povrch a podzemie tu fungujú ako jeden systém.

Malé Karpaty sú blízko miest, ale prírodne nie sú druhoradé. Prevládajú listnaté lesy nižších polôh: dub, hrab, buk, javor, lipa a miestami teplomilnejšie druhy. K tomu sa pridáva vinohradnícka krajina, staré cesty, lúky a skalnaté miesta.

Zaujímavosť: pri Bratislave, Trnave či Modre má les aj veľkú rekreačnú hodnotu, ale zároveň funguje ako biokoridor, chladiaci priestor a útočisko druhov v silne využívanej krajine.